Jednou z viac ako 600 pretekárov na prvom kole Českého pohára v dlhom triatlone bola aj naša Valéria Pírová.
Na Vianoce som dostala opäť krásny darček v podobe štartovného na CZECHMANa. Vtedy som si povedala, že do júna času dosť a zrazu prišiel víkend a ja som spolu s rodinou vycestovala smer Lázne Bohdanec. Samozrejme prišiel menší stres, lebo som vedela, že síce športujem NON-STOP a každý pohyb si užívam, ale tá pravá príprava „opäť“ nebola. Chýbal tréning zameraný na halfa, ale chyba bola na mojej strane. Samozrejme som sa nebála, že nedokončím, ale riešila som skôr čas, ktorý som síce nedala, ani sa nečudujem, ale aj tak som s ním spokojná.
V piatok som si vybrala štartovné. Prišlo menšie ochladenie, čo bolo super, lebo pretekať v 30tkách sa asi nikomu nechcelo. Našli sme si krásnu českú hospodu, ale vedela som, že knedlíček a sviečková pred štartom nie je asi ideálne jedlo a tak som si dala šalát a čokoládový fondant. Slinky tiekli a keďže zjem všetko, čo mi neutečie, zobla som si z každého taniera teľací rezníček, kolienko a už som bola spokojná, ale vedela som, že sviečková počká na mňa hneď po pretekoch.
Ráno som si odbicyklovala na štart, dala bicykel do depa a išla som sa poprechádzať a pomaly sa pripraviť na štart. Voda mala 19,5 stupňa, vonku cez 20 stupňov, neoprén povolený … čo viac si môžeš priať. Ale keď zistíš, že si si zabudla dať okuliare do depa, prišiel menší stres, ale opäť som to všetko stihla. Všetky inštrukcie od Maroška (coacha) som dodržala, našla som si „ideálne“ miesto vo vode na štart (samozrejme pri chlapoch), keďže bol spoločný štart skoro 600 ľudí. Plávalo sa mi dobre, pekne na dlhý záber, žiadne kopance tentokrát.
Z vody som vybehla do depa, rýchlo dala dole neoprén, zapla helmu a šup na bicykel. Cyklistika bola fakt krásna, neskutočné krásne cesty cez lúky, dediny, lazy, … po super asfalte, trať vlnitá, s nastúpaním cez 500m. Jediná chybička bola nárazový vietor, nevedela som, či ja bojujem s ním alebo on so mnou.
Posledná rovinka, zákruta a opäť som bola v depe. Obula tenisky, dala šilt a rýchly výbeh na 4 koliečka po asfalte v lesíku pri jazere, kde bolo slniečko ale aj chládok. No prvé koliečko vysoké tepy a vedela som, že musím začať kráčať a aj ľahko bežkať, nech sa nezapečiem. Inštrukcie boli jasné, neprehnať to s tepmi. Bohužiaľ tu bolo riadne cítiť moje chýbajúce bežecké tréningy, veľmi som sa vytrápila. Moja hlava bola v pohode. Vedela som síce, že telo zvládne veľa, ale aj tak to úsekmi bolelo. Škoda, pár minút rýchlejšie a bolo by aj lepšie umiestnenie. Preteky boli neskutočne krásne a hoci beh som sa trápila, musím povedať, že to bol opäť krásny triatlonový zážitok. To trápenie stálo zato.
Ale neberte si zo mňa príklad, zjem všetko, čo mi neutečie z pred nosa a o tréningoch ani nehovorím. Makám čo sa dá, ale toho času zas tak veľa nie je, takže to iba tak nejak látam.
Zato môj syn ma tento krát milo prekvapil, poprosil ma (asi prvý krát), že aj on chce pretekať. CZECHMAN KID´S swimbikerun 100m, 2km, 1km a cinklo mu krásne 2.miesto. Tá radosť u nás všetkých, hrdosť na nášho syna, Realizácke farby na pódiu, tie pocity, neopísateľný zážitok a husacia koža všade. Proste radosť a hrdosť v jednom.
A opäť veľká vďaka môjmu mužovi a synom za support na pretekoch, podpora v športe a v mojich bláznivých výjazdov, podpora Realiz tímu a kamošiek/kamošov a tebe Maroško, polepším sa.
Výsledky:
https://irontime.cz/vysledky2334?zavod=2334&trat=7087